V našej Cirkvi sa od septembra 2017 obnovila prax udeľovanie Eucharistie nemluvňatám (deťom) ako odpoveď na dekrét o východných cirkvách II. Vatikánskeho koncilu. Koncil uznal legitímnosť návratu k tejto dávnej disciplíne a pozval východné cirkvi k návratu k starootcovským tradíciám.

     Jednou z tradícii vlastnou našej Cirkvi bolo aj podávanie svätého prijímania malým deťom. Podľa pohľadu teológov je Eucharistia chlebom života a deti sa týmto chlebom majú živiť stále, teda už od krstu aj ďalej, aby mohli duchovne rásť.

     Treba vnímať skutočnosť, že dieťa, pokrstené a myropomazané, je už dospelé vo viere. Možno to pôsobí nepochopiteľne, že dieťa je „dospelé“. Viera však nie je záležitosťou rozumovej vyspelosti, ale skúsenosťou z tajomného stretnutia s Bohom cez Krista, konkrétne prostredníctvom jeho tela a krvi. Z tohto dôvodu nie je nutné odďaľovať rozdávanie svätého prijímania deťom, pretože Eucharistia je posilou (tak ako pre dospelého) potrebnou pre duchovný rast novokrstenca.

     Spôsob účasti detí na Eucharistii bude zodpovedať ich schopnosti: najprv bude zaiste odlišná od účasti dospelých, nevyhnutne bude menej vedomá a menej rozumová, ale postupne sa skrze milosť, pedagógiu sviatosti a osobitnom odovzdávaní viery skrze rodičov rozvinie a bude rásť „až do stavu dokonalosti úplnej zrelosti v Kristovi“ (Ef 4,13). Sviatosť je dar, ktorý vždy pôsobí účinne, ale vždy iným spôsobom, pretože i osoba je vždy iná. Osobitné slávenia, ktoré zodpovedajú jednotlivým etapám ľudského rastu, môžu azda byť nejako užitočné pre pedagógiu viery a sprevádzať povinnú katechézu detí a mládeže, ale musí byť jasné, že iniciácia do Kristovho tajomstva je úplná už od prijatia prvých troch sviatostí.

Aké sú pravidlá s  ohľadom na Slávnosť pokánia a zmierenia?

1. Predpokladá sa, že dieťa, ktoré dovŕši sedem rokov života, je schopné používať rozum, preto ho treba povzbudzovať k prijatiu sviatosti pokánia a zmierenia.
2. Treba sa postarať, aby deti, ktoré dovŕšili 7 rokov, boli pripravované  a pripravené na sviatosť pokánia a zmierenia.
3. Príprava detí na prijatie Sviatosti pokánia a zmierenia bude vzdialená a bezprostredná.
4. Ak je zjavné, že dieťa ani po dovŕšení siedmeho roku ešte neužíva rozum, potom nie je zodpovedné za svoje skutky a nie je schopné smrteľného hriechu. Keďže nemohlo stratiť hriechom milosť udelenú v krste, nič mu nebráni prijímať eucharistiu.
5. Ak tí, čo sú pred Cirkvou zodpovední za výchovu dieťaťa, rozoznajú, že dieťa urobilo schválne vedomé zlo, musia zamedziť dieťaťu prijímať Eucharistiu a majú s ním bezprostredne začať s prípravou na prijatie sviatosti zmierenia a pokánia, ku ktorej má dieťa pristúpiť čím skôr, ale až bude skutočne pripravené.
6. Vzdialená príprava by začala vstupom do základnej školy (prípadne individuálne v rodine), kedy rodičia v spolupráci s kňazom by začali viesť svoje deti ku každodennému večernému spytovaniu svedomia a ľútosti, čo je zároveň samotnou pomôckou pre dieťa ohľadom prekážok pristupovania k Eucharistii. Súčasťou tejto vzdialenej prípravy je aj povzbudzovanie detí k účasti na bohoslužbách a k aktívnemu zapájaniu sa do života farnosti, teda miestnej Cirkvi.
7. Bezprostredná príprava na prijatie Sviatosti pokánia a zmierenia má spravidla začať v 3. ročníku na základnej škole. Začiatok bezprostrednej prípravy v 3. ročníku, je však iba orientačný. Problém stanovenia času, dokedy môže dieťa prijímať Eucharistiu, sa v žiadnom prípade nedá paušalizovať, pretože ide o výsostne individuálnu záležitosť. Neexistuje morálny spôsob, ako by mohlo cirkevné právo stanoviť presný rok, kedy už deti nesmú pristupovať k Eucharistii, pretože to nie je v kompetencii cirkevného práva. Nemôže o tom rozhodovať právne nariadenie, keďže ide o vieroučnú a mravoučnú otázku.